späť na všetky články
Právo

Zamestnanecké dielo podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona

23. októbra 2020

Zamestnanci neraz pri vykonávaní úloh v rámci svojej pracovnej činnosti pre zamestnávateľa vytvoria dielo, ktorým môže byť napríklad vizualizácia výrobku, audiovizuálne dielo, fotografia ale aj počítačový program. Ako sú upravené autorské a majetkové práva k takémuto dielu sa pokúsime v krátkosti zodpovedať v nasledovnom článku.

Zamestnaneckým dielom sa v zmysle ust. § 90 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona (ďalej len ako „Autorský zákon“), rozumie dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu. Zamestnaneckým dielom je v zmysle Autorského zákona ja dielo, ktoré vytvorí zamestnanec, ktorý je dočasne pridelený zamestnávateľovi na výkon práce (ďalej len ako „Zamestnanecké dielo“).

V zmysle ustanovení autorského zákona vykonáva všetky majetkové práva k Zamestnaneckému dielu vo svojom mene a na svoj účet výhradne zamestnávateľ, jedine že by bolo medzi zamestnancom a zamestnávateľom dohodnuté inak. Vykonávaním majetkových práv sa rozumie napríklad verejné použitie alebo vykonanie diela, udelenie súhlasu na použitie diela tretej osobe či právo na výťažky z diela a podobne. Autor, teda zamestnanec, je pri výkone majetkových práv zamestnávateľom povinný zdržať sa akéhokoľvek výkonu majetkových práv vo svoj prospech, a to podľa ust. § 90 ods. 4 Autorského zákona. Na výkon majetkových práv zákon prezumuje, že autor (ktorým je zamestnanec), udelil súhlas aj na úkony ako zverejnenie diela, označenie diela obchodným menom zamestnávateľa, ale aj na dokončenie diela, jeho zmenu alebo prípadne iný zásah do diela.

Jedným možným spôsobom, kedy by autor mohol vykonávať majetkové práva k dielu je situácia, keby zamestnávateľ zomrel, respektíve zanikol ako právnická osoba, a to bez právneho nástupcu. Zamestnancovi taktiež prináleží požiadať zamestnávateľa o udelenie licencie na použitie zamestnaneckého diela, pokiaľ zamestnávateľ k tomuto dielu nevykonáva majetkové práva vôbec, alebo ich vykonáva nedostatočne. Zamestnávateľ však nie je povinný takúto licenciu udeliť, pokiaľ by to bolo v rozpore s jeho záujmami alebo z iných závažných dôvodov.

Hoci zamestnanec ako autor diela nevykonáva k nemu majetkové práva, jeho tzv. osobnostné práva zostávajú k dielu zachované a nesmú byť obmedzené. Jedná sa najmä o autorstvo k dielu, ktoré nesmie byť žiadnym spôsobom zamenené, ďalej sa jedná o nedotknuteľnosť diela, ktoré predstavuje ochranu pred neoprávneným zásahom do diela, hanlivé použitie diela, nedovolenú zmenu takéhoto diela alebo iné nakladanie s dielom, ktoré by mohlo mať za následok narušenie autorovej cti či dobrého mena.

Autorský zákon žiadnym spôsobom neupravuje nárok zamestnanca na odmenu za vytvorenie Zamestnaneckého diela, keďže toto bolo vytvorené v rámci pracovných povinnosti autora, za ktoré autor ako zamestnanec dostáva od zamestnávateľa mzdu. Je výhradne na dobrej vôli zamestnávateľa, či zamestnancovi ako autorovi Zamestnaneckého diela poskytne za jeho vytvorenie odmenu.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ zamestnanec vytvorí pre zamestnávateľa pri výkone svojich pracovných povinností a plnení pracovných úloh akýkoľvek typ diela, ktorý spĺňa definíciu diela podľa Autorského zákona, jedná sa o Zamestnanecké dielo. Zamestnanec k nemu nie je oprávnený vykonávať akékoľvek majetkové práva, pokiaľ sa tak so zamestnávateľom výslovne nedohodol (najlepším príkladom v tomto prípade je písomná dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom o výkone majetkových práv k zamestnaneckému dielu zamestnancom, toto si môže zamestnávateľ som zamestnancom dohodnúť aj priamo v pracovnej zmluve). Získanie akéhokoľvek prospechu zamestnanca zo Zamestnaneckého diela, pokiaľ nedošlo k dohode medzi zamestnávateľom a zamestnancom, sa považuje za bezdôvodné obohatenie zamestnanca.