späť na všetky články
Právo

Náhrada škody a ušlého zisku v čase pandémie

08. februára 2021

Opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚVZ SR“) došlo počas stále pretrvávajúcej pandémie ochorenia COVID-19 k uzatvoreniu maloobchodných a iných prevádzok, okrem tých, ktoré sú v jednotlivých opatreniach ÚVZ SR taxatívne vymenované (potraviny, drogéria a pod.).

Následkom dočasného, no pomerne dlhodobého uzatvorenia týchto prevádzok je prirodzene strata príjmov niektorých fyzických a právnických osôb, dôsledkom čoho je napríklad jav ako znižovanie stavov zamestnancov, obmedzenie výroby, predaja a iné. Podnikateľom vzniká uvedenými obmedzeniami škoda, ktorou rozumieme škodu skutočnú – vyjadriteľnú v peniazoch (napríklad môže ísť o znehodnotenie tovaru) a ušlý zisk. Je vôbec možné žiadať od štátu náhradu škody, prípadne ušlého zisku, ktoré boli zapríčinené podnikateľom vplyvom opatrení v súvislosti s COVID-19? Uvedenej záležitosti sa budeme venovať v tomto článku.

V porovnaní s platnou právnou úpravou v Českej republike, v slovenskom právnom poriadku podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej uplatňovaním opatrení počas núdzového stavu, resp. krízovej situácie, žiaľ absentujú. Zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci je upravená zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. V súvislosti s dikciou zákonných ustanovení zodpovedá štát za škodu len v prípade škody spôsobenej orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu je v tomto prípade objektívna a nemožno sa jej zbaviť. Vyššie uvedené však nemožno aplikovať na uplatňovanie opatrení v súvislosti s COVID-19, keďže opatrenia ÚVZ SR, vydávané podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, nie sú vydávané v správnom konaní, teda nemajú povahu rozhodnutia správneho orgánu, resp. individuálneho správneho aktu, ktorého znakmi sú napríklad určitosť subjektov, do ktorých práv, právom chránených záujmy alebo povinností toto zasahuje. Naopak, opatrenia ÚVZ SR majú povahu normatívneho správneho aktu.

Škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávneho úradného postupu možno podľa nášho názoru na súde voči konkrétnemu orgánu verejnej moci uplatniť správnou žalobou podľa § 177 zákona č. 162/2015 Z. z.  Správneho súdneho poriadku, ktorou sa možno domáhať ochrany svojich práv voči takémuto rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, prípadne postupom podľa § 252 uvedeného zákona, a to žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorou sa možno domáhať ochrany pred iným zásahom, pokiaľ tento zásah alebo jeho následky stále trvajú, prípadne hrozí opakovanie predmetného zásahu do budúcna. Podstatným pri tomto inštitúte je skutočnosť, že žalobu proti inému zásahu podľa vyššie uvedeného ustanovenia Správneho súdneho poriadku, je možné podať aj po skončení takéhoto zásahu, pokiaľ nebolo počas jeho trvania možné žalobu podať, prípadne je rozhodnutie správneho súdu dôležité pre náhradu škody.

Novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z októbra 2020 priniesla podnikateľom nemilé prekvapenie spočívajúce v doplnení ustanovenia § 58 ods. 5 do zákona o verejnom zdraví, ktorým fakticky štát vylúčil ich právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení vydávaných ÚVZ SR na základe tohto zákona. Uvedené je však aj podľa názoru autorov predmetného článku v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne čl. 46 ods. 3, ktorý ustanovuje, že každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedeným vylúčením práva na náhradu škody by došlo k paralyzovaniu ustanovení zákona o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci na prípady, v ktorých došlo k nesprávnemu úradnému postupu, či nezákonnému rozhodnutiu v súvislosti s opatreniami ÚVZ SR s ohľadom na COVID-19.

Uvedené ustanovenie napadla prezidentka Zuzana Čaputová návrhom na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy o súlade všeobecne záväzného právneho predpisu na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 04. 11. 2020, vyhláseného v zbierke zákonov SR pod č. 318/2020 Z. z., pozastavil účinnosť predmetného ustanovenia a začal konanie o jeho súlade s Ústavou a Ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Predmetné rozhodnutie Ústavného súdu tak bude mať zásadný význam aj vo veciach náhrady škody a ušlého zisku.

Čo sa nezákonnosti vydávania opatrení ÚVZ SR týka, nie je možné podľa dosiaľ dostupných informácií konštatovať, že by ktorýmkoľvek súdom bolo vydanie ktoréhokoľvek opatrenia uznané za nezákonné. Práve nezákonnosť je podstatným aspektom priznania nároku na náhradu škody. V prípade, že by nezákonnosť niektorých opatrení bola preukázaná a súd by o nej rozhodol, bolo by možné si v takom prípade uplatniť náhradu škody? Podľa zákonnej úpravy účinnej pred touto novelou a počas pozastavenia účinnosti § 58 ods. 5 zákona o verejnom zdraví by to možné bolo. V prípade, že by Ústavný súd toto ustanovenie uznal za protiústavné a tak sa jeho účinnosť úplne zrušila, bolo by to možné tiež. V neposlednom rade, pokiaľ by Ústavný súd rozhodol, že ustanovenie nie je v rozpore s Ústavou, avšak treba ho nepochybne vykladať v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy, postup vo veci náhrady škody, resp. ušlého zisku v dôsledku nezákonného opatrenia ÚVZ SR by bol rovnako prípustný s veľkým predpokladom na úspech pri dokázaní existencie a výšky predmetnej škody.